Či robí dobre hento, tamto, či robí všetko tak, ako by sa malo, čo by na to povedal detský psychológ, či robí pre dieťa dosť… či je dobrá mama. Ja som tieto otázky teda posledný rok-dva asi ani veľmi neriešila, lebo všetko šlo tak nejak pekne a bezproblémovo. (Alebo som možno tie horšie chvíľky vytesnila.) No teraz okolo Vianoc sa mi všetky tieto otázky zas vynorili do mozgu a celkom som mala zo seba - ako mamy - stavy a pochybnosti.

6 týždňov som bola s Mišom doma, z toho dva bez možnosti opustiť dom, lebo mal covid, prázdniny, Vianoce, prázdniny…
Ale tie prvé dva týždne boli silno ťažké na psychiku: tŕpla som, aby mal bezproblémový priebeh (mal), nemohli sme ísť von a ja som akurát pred Vianocami toho v práci nemala úplne že málo, takže som väčšinu dňa sedela za počítačom, Bohuš chodil z roboty hrozne neskoro (tiež ho pred Vianocami v práci hnali ako šialení).

Prvé dni Mišo strávil pozeraním rozprávok a hraním sa na tablete, lebo ja som pracovala a inak sa sám hrať odmietol.
Tento systém sa mi extrémne nepáčil, tak som skúsila vstávať oveľa skôr ako on a snažila som sa najviac roboty urobiť skoro ráno a neskoro večer, aby som sa s ním cez deň hrávala. Toto celkom fungovalo, ale aj tak som mala výčitky, že nerobím dosť, že bude z telky a tabletu zblbnutý, že je to celé aj tak zle.

Ale hovorím si, že možno som na seba zbytočne zlá - prežili sme, tie dva týždne ho snáď psychicky nepoznačili (aj keď mňa trochu asi hej), ja som robotu zvládla bez nejakého prúseru, myslím, a pekne sme si užili Vianoce.

Teraz mám ale už konečne pocit, že všetko je dobre - Mišo chodí pekne do škôlky, ja chodím pekne do práce, najviac sa teším z režimu, ráno ma baví si privstať a zacvičiť si, baví ma odovzdať dieťa do škôlky a potom si cestou do práce vo vlaku čítať knihu, baví ma ísť po práci po neho a doma sa hrať, variť, alebo robiť mu šoféra na krúžky, lebo aj tie sa už konečne rozbehli.

Veľmi si prajem, aby tento režim vydržal čo najdlhšie, aj keď už som pripravená na všetko a len si tak každý deň užívam.
A vlastne veď o tom by to celé malo vždy byť, tešiť sa z každého dňa. (Povedala matka, ktorá pred mesiacom chcela samú seba udať sociálke.)

Lubica “Buba” Lettrichova