Náš synček sa nám s Bohušom zas tento týždeň postaral o kus nervov v kýbli. Mladý pán si dovolil osopľavieť v škôlke, ako mohol! Koľká to drzosť! Ja som prvých pár sekúnd mala na neho normálne nervy, prečo má zase sopeľ, chudák, ako keby si ho pýtal. Potom som sa spamätala a už som ho len poľutovala a začala liečiť.

Bola som s ním dva dni doma a pracovala popri ňom z domu - ďakujem bohu a rádiu, že v prípade núdze viem a môžem robiť z domu. Ale poprosila som Bohuša, aby ďalšie dva dni ostal doma on, na striedačku. Lenže on z domu robiť nemôže a má takú prácu, že je platený od odrobeného dňa. Takže ak by si zobral dva dni voľna, prišiel by o peniaze. A vzhľadom na to, že zarobí 2x toľko ako ja, je celkom pochopiteľné, že by nám to trochu narušilo systém.

Pokojne by som mohla ja robiť z domu a on by pokojne mohol ísť do práce. Lenže ja som mala potrebu robiť drámu, či je moja práca menej dôležitá a nie som si istá, či som dokonca v amoku na neho nevytasila nejaké štatistiky feministických združení. Tak si teda Bohuš pod nátlakom mojej hystérie to voľno vybavil. Vyhrala som!!!!! Po piatich minútach, keď ma prešla eufória z toho, že som vyhrala, vybojovala si v našej rodine rovnoprávnosť (ktorá u nás funguje maximálne vo všetkom, ale aj tak!), som si uvedomila, že tie jeho peniaze nám na konci mesiaca budú chýbať, nech si to voľno zruší.

Bohuš vie, že som jemne líznutá, ale podľa mňa si teraz silno zatínal do jazyka, aby ma niekam neposlal.

Ok, vyriešili sme to definitívne tak, že on pôjde do práce, ja budem pracovať z domu, nikomu z výplaty neubudne a dobre bude. Ale niekde hlboko vo vnútri som sa cítila porazene. Večer sme sedeli pred telkou, smiali sme sa na tom celom, aký ja viem urobiť cirkus len preto, aby bolo moje ego spokojné a viete, čo sa stalo v tom momente? Prišiel mu mail, že sa mu ruší výroba na ďalší deň (kvôli ktorému sme sa pol dňa cez smsky hádali) a že musí ostať doma. Moje ego sa zobudilo a potichu zajasalo!

A Mišo o ničom z tohto nemá ani potuchy a žije si v sladkej nevedomosti, nerieši, netrápi sa, nevie… Ale raz si toto prečíta a uvedomí si, že so sopľom sa jednoducho domov chodiť nemá!

Lubica “Buba” Lettrichova