Miško je na týždeň na prázdninách u mojej maminy, takže ja som si so sestrou stihla vybehnúť aspoň na tri dni do Prahy - celý rok som sa z domu nepohla, takže Prahu som si užila ako nikdy. Mala som plán ísť s kamoškami do kina, s Bohuškom na večeru, so sestrou do mesta na víno… akurát s týmto zjavom, kedy sa ma aj v práci ľudia zakaždým zľaknú, sa mi veľmi do terénu ísť nechce.

Tak si pekne po večeroch sedkám doma a namiesto filmu v kine pozerám Netflix, čo mi nevadí, lebo Bohuško pozerá so mnou. A okrem toho som už stihla mať nočnú moru, že som niekde stratila Miša. To je tak, mať celý rok dieťa pri sebe a potom ho zrazu týždeň nemať - to sa zákonite musí myseľ splašiť.

Takže aj keď nemám Miša a mám opuchnutú tvár, nemám už plány, ale mám Bohuša, mám mačku, z ktorej mám možno tú alergiu, mám aj čas a mám dobrú náladu. Stále som na koni. (Ps. odkedy sme boli s Mišom jazdiť na “koni” - kedy mi do ruky dali na vôdzku nejakého poloponíka a poloosla s Mišom na chrbte, slovo “kôň” pre mňa naberá nový rozmer.)

Lubica “Buba” Lettrichova