Mišo začal mať čudné ťahy po návrate zo škôlky. Hocikedy na mňa skríkne, dupe, používa slová, ktoré my doma nehovoríme a ktoré sa mi nie úplne páčia. Ale nie je to nič, s čím sa iné mamy škôlkarov nestretli.

Môj obľúbený príklad:
“Miško, poď si umyť zuby.”
“Prečo ma furt klameš?”
“Neklamem, len hovorím, že by si si už mohol umyť zuby.”
“Ty stále hovoríš zlé pravdy.”
“Aha, tak pardón. A tie zuby si umyješ?”
“Ty mi kazíš život.”

A takto nejak vyzerali pár dní naše debaty. Ale vymyslela som si raz ráno nový systém - nalepila som na chladničku dva papiere - jeden s menom “Miško”, na druhom je napísané “Mama”.

A vždy tam môže každý tomu druhému nakresliť hviezdičku, keď sa nám niečo páči, alebo naopak, dať tomu druhému čiarku, keď urobí niečo, čo sa mu nepáči.

Mne napísal Mišo čiarku, lebo som naňho skríkla. A naopak, dal mi hviezdičku za to, že som mu po obede dala pistácie. Ja som jemu dala hviezdičku za to, že sa pekne ráno sám a rýchlo obliekol do škôlky, že na prechádzke zachránil slimáka a naopak, čiarku za to, že si nechcel umyť zuby. A keď príde večer ocko z roboty, môže si popozerať, čo sme vyvádzali.

Ja vôbec neviem, či je toto dobrá alebo zlá metóda. Možno nie je dobré robiť veci len preto, aby mal na papieri hviezdičku. A naopak, aby sa brzdil v prejave len preto, aby nemal zlú čiarku. Páči sa mi na tejto hre to, že si večer spolu pozrieme, kto má čo na papieriku. Ja sa mu ospravedlním, že som kričať naozaj nemusela, on si prizná, že tie zuby si mohol umyť bez cirkusu a tak si nejak tie jednotlivé čiarky a hviezdičky vydiskutujeme.

Častokrát ma prekvapí, za čo mi dáva on čiarky a čo sa mu na mojom správaní nepáči a možno sa potom snažím aj viac sa kontrolovať. A vedome sa snažím nehulákať po ňom hneď, lebo veď nechcem tam mať samé čiarky.

Nech je to ako chce, celkom nám táto hra doma zatiaľ funguje a kým nás baví, budeme sa ju hrať a každý deň si lepiť na chladničku nové papieriky. Mám pocit, že teraz na tú chladničku viac píšem ako ju otváram, čo tiež nie je na škodu.

Lubica “Buba” Lettrichova