Odhliadnuc od toho, čo sa dialo a deje vo svete aj u nás s Covidom (áno, aj my sme ostali na 4 mesiace bez práce, bez príjmu len na mojom rodičáku a tiež sme už začali zvažovať, ktorý z nás predá obličku), pre nás bol tento rok neskutočný!

S Bohušom sme vypichli tri najúžasnejšie veci, ktoré sa nám stali:

1. Mišo naskočil do štátnej škôlky a celé to bolo bezproblémové
2. Vďaka Covidu sme boli spolu nonstop 3 mesiace
3. Ja som sa vrátila do Fun rádia, v čo som naozaj ani nedúfala, len som si o tom tak tajne snívala

Všetky tieto veci maximálne vrhli tieň na čokoľvek menej príjemné.

Aj tieto Vianoce si užívame viac, ako iné roky - nevieme, čím to je, ale sme viac pokojní. Možno tým, že Mišo už nelieta po dome ako šialený a nemusíme ho nonstop naháňať, aby niečo neroztrepal, možno je to aj tým, že s nami už obsedí aj chvíľku na gauči a zvládne pozrieť krátku rozprávku... Hoci tieto Vianoce u nás idú len dve veci - Tři oříšky po Popelku a animovaný Jurský park na Netflixe.

Aj keď Mišo v škôlke spáva, počas týchto sviatkov sme spánok vzdali, lebo keď cez deň spí, večer máme párty aj do pol jedenástej. Tak sme si nejak nastavili režim tak, že vstávame o siedmej, poobede si na chvíľku ľahneme na gauč a oddýchneme si a večer o siedmej kúpať a spať. Takže večery máme s Bohuškom také už pre seba. Jediný problém som ja.

Nevieme s Mišom nájsť spoločnú reč:

- on sa chce hrať iba s dinosaurami - mňa to nebaví celý deň a nechcem sa s ním tak hrať,

- ja sa chcem hrať človeče, stavať puzzle, kocky, lego, kresliť, čítať, spievať, tancovať... toto sa nechce jemu,

- ale nevadí, lebo keď je doma Bohuš, aj tak chce všetko robiť iba s ním. A keďže ja mám aj homeoffice, tak si aj v pohode urobím veci do práce a stíham mať aj prázdniny.

Medzi sviatkami sme sa dali otestovať a šli sme pozrieť starkú na východ, Mišo si dva dni užil sánkovačku na snehu s jeho sesternicou a zas sme pekne spolu doma.

Nechcem sa chváliť... alebo vlastne chcem... dobre nám je spolu doma, nič nám nevadí a nič nám nechýba.

Takýto by som si priala aj budúci rok. Už len zahodiť rúška, zarobiť pár korún, môcť pocestovať a sa ľúbiť... nič špeci nechcem, len také obyčajné veci si prajem.