Ten mal voľno v práci 10 dní, takže 10 dní ma môj syn úspešne ignoroval. Medzi Vianocami a Silvestrom sme ešte obehli starkú v Levoči a babku a deda na Dubovom. Chcem ho nakŕmiť? EE, ocko, starká alebo babka. Chcem ho prebaliť? EE, ocko, babka dedo alebo Standová (moja sestra).
Chcem sa s ním hrať? No to vonkoncom nie! So mnou sa hrá každý deň, teraz si užije všetkch ostatných. Dokonca mám pocit, že to dieťa obťažujem svojou prítomnosťou. Keď má pri sebe niekoho, koho ľúbi a nemá bežne, na mňa okamžite zabudne. (Okrem situácií, kedy sa zľakne, udrie, spadne - vtedy sa beží schovať ku mne.) Neviem, či sa mám cítiť zúfalo, urazene, ješitne, smutne... možno chvíľku hej. Ale celkom som si to užila.
Za pár dní som prečítala mega hrubú knihu, pila víno, jedla všetko a to v úplnom kľude. Nik ma neťahal za nohu, tričko, vlasy...

Ale už sa na neho teším, keď budeme zase sami dvaja, budeme mať svoj režim a systém a večer veselo privítame Bohuška, keď príde z roboty.

PS. Darčeková story.
Ježiško mu u nás doniesol iba pár darčekov (sánky, activity board a pár drobností). Zato Ježiško sa u babky a starkej trošku viac odtrhol z reťaze a domov sme docestovali s plným kufrom hračiek. Ale pekných, netrafil ma šľak.
Okrem toho sa stále rozpráva so stromčekom - ešte mu nedošlo, že je umelý. A najlepšia hračka zo všetkých sú 3 miniatárne loptičky za 1,50 €, ktoré dostal od Ježiška náš kocúr Kamil.