Dnes mali Junior a Marcel v Rannej šou krásnu tému. TRAPASY. Inak povedané, kedy naposledy sa vám zadaril nejaký fajnový trápny moment? Vyberáme to najlepšie:

-------------------------------------------------------------------------------------

KATKA:

V práci máme WC okienko. Raz som si tak sedela na záchode a počujem hlasy nejakých mužov. Otočím hlavu a za mnou, za okienkom, chlap na rebríku čosi opravoval. Rýchlosťou blesku som sa snažila vytiahnuť nohavice a nešlo to dostatočne rýchlo. Pánko na rebríku zdvorilo pozdravil, zadržiavajúc výbuch smiechu. Odvtedy chodím na druhý záchod, ktorý okienko nemá.

JANKA:

Večer som s polovičkou Rače vystúpila z električky. Neznášam pomalú chôdzu, tak som dav predbehla turbo rýchlosťou. Nevšimla som si na zemi spojenú SK pásku. Ako som na ňu stúpila, zdvihla sa, vytvorila oko, vsunula sa mi doň noha a padla som na lakte s nohami v SK páske, zadkom nahor. Smiala som sa na sebe, až kým som neprišla domov.

IVANA:

Pár rokov dozadu som v lete pracovala na Mallorce v reštaurácii. Majiteľ mal hneď vedľa ďalšiu, luxusnejšiu, do ktorej ma poslal zaskakovať. Prišiel tam pár, pán si dal pivo, dáma víno. Pivo som doniesla a išla otvoriť fľašu vína. Zachytila som ňou pohár s pivom, ktorý zalial milého pána. Vrchol bol, keď sa celá naškrobená reštika pozerala, ako som mu chcela poutierať pooblievaný rozkrok.

LADISLAV:

Minulý týždeň som bol so svojou 6-ročnou dcérou v OBI. Nakúpil som a pri pokladni moja malá Gabuška hovorí: „Tatinko, vieš čo mám vo vačku? Poklady, čo som tu našla“. Skoro som sa prepadol. A pritom mala vo vreckách trblietka, čo pozbierala zo zeme z vianočných stúh.

JAKUB:

Pred pár rokmi, v teenagerskom veku, veľký introvert, čakám na námestí na autobus. Pozornosť mi nerobila dobre a tak som sa nepotešil, keď prišiel plný autobus. Chcel som preto len rýchlo nastúpiť, aby si ma nikto nevšimol a hneď za šoférom som videl voľné miesto. Rýchlo som sa vyhodil hore, na sedačku na vyvýšenom mieste a ... hlavou som odrazil televízor, ktorý vypadol z držiaku a visel na kábloch.

Šofér vystúpil z kabínky, začal to opravovať a „bol veľmi rád“. Zo stresu som vystúpil a odišiel. Predstavila sa a on namiesto svojho mena zahlásil “SK Auto Leasing”.

JARKA:

Ideme si na futbalový zápas vystupujem z auta ako najväčšia pani, dvere na aute otvorím dokorán a zrazu počujem buchnutie. Absolútne ma nenapadne čo to môže byť, a tak tie dvere privriem a otvorím ich ešte viac.

Vystúpim a v tom sa ku mne ženie chlap v tomto prípade policajt a ukazuje mi ako som jeho krásne nové biele auto krásne dverami pooškierala. A ja hlúpa sa začnem smiať a cez slzy smiechu ospravedlňovať. Čo viac dodať keď sa darí tak sa darí.

MARTINA:

Stávalo sa mi, že som jazdila so sklopenými bočnými zrkadlami. Raz za mnou tesne jazdil vodič a nakláňal hlavu od pravého okna k ľavému. Hovorím si... "debil"... A potom som zistila, čo mi naznačuje... Už nesklápam zrkadlá.

KATKA:

Môj manžel je topka. Raz večer prišiel domov v bowlingových topánkach. Zistil to až ráno.

CHOVO:

Rozvážam jedlo. Ľuďom prajem dobrú chuť. Teda: "dovidenia a dobrú chuť".

Bežne ju prajem aj predavačkám v obchodoch...

MIRO:

Počas štúdia na VŠ v Bratislave mi chvíľu trvalo zvyknúť si na to, že dvere na električke resp. trolejbuse sa otvárajú pomocou tlačidlá (u nás doma v PO vtedy na trolejbusoch tlačidlá neboli). Takže často (ak teda neotvoril dvere niekto iný) som sa odviezol ďalej než som chcel alebo som do spoja nenastúpil vôbec...

NATÁLIA:

Môj trapas z čias strednej školy. Chodievala som do školy autobusom. A ako vieme, ako to býva s niektorými vodičmi MHDčky (česť výnimkám) - s kľudom Angličana si v spätnom zrkadle odčekujú, ako zúfalo šprintujete na bus. Ale keď už ste že pred dverami, bum, dvere sa zatvoria. Tak ako inak, jedno ráno sa mi to opäť stalo.

Dvere sa v poslednej sekunde zavreli - nič iné mi nestalo, len ukázať povestne americké gesto na znak vďaky, ktoré videl nie len pán šofér, ale aj cely preplnený autobus, ktorý sa dal do pohybu. Hovorím si, idem peši. Na ulici však bola nečakaná zapácha. Čuduj sa svete, na ďalšiu zastávku som prišla naraz s autobusom. Čo som mala robiť, nastúpila som, u nás v Trenčíne autobus nechodil každých 5 min. Mali ste vidieť tie pohľady... Na pána.

PETER:

Mne sa stalo asi rok dozadu u doktora, keď ma boleli kríže, tak som si zašiel po lieky a aby vylúčili poruchu obličiek, robia sa testy na krv v moči. No a teda dali mi pohárik, taký špeciálny, kde sa močí (to som ja nevedel) no a ja majster som si nabral vody a veselo sa napil, lebo sa mi momentálne nepotrebovalo uľaviť, tak mi prišlo logické, že sa musím najskôr napiť.

Sestrička ma potešila, že nie som prvý, čo to spravil.