Vtipné priezviská nám dnes urobili deň. To najlepšie z Rannej šou!
Ako Vatroslav rozpálil tému dňa...
Junior s Marcelom prišli dnes ráno do rádia. Prvé, čo si všimli, bolo to, že meniny má, okrem iných, Vatroslav. Práve toto meno rozpálilo tému celého rána. V dnešnej Rannej šou sa hlavnou témou stali vtipné mená a priezviská. Keď to spolu pekne pasuje. Tie najlepšie príspevky priamo od vás.
VLADO:
Otec si prišiel prenajať garáž. Prišiel na dohodnuté miesto, kde otec vraví: "Búda". Pán prenajímateľ: "Chalúpka". Nastalo trápne ticho a potom smiech. Ani sa nejednali, dohoda bola jasná. Veď sme ako rodina.
MAROŠ:
Mám kolegu, ktorý sa volá „Hipp“. Na samotnom priezvisku by nebolo nič nezvyčajné, keby v ich českej pobočke nepracoval pán „Hopp“. Ešte k tomu nedošlo, ale chcem byť pritom, keď sa budú predstavovať.
ELA:
Pracujem v spoločnosti, ktorá okrem iného vyrába aj paštéty. Na kontrolu z veteriny k nám pravidelne chodí „pán Hlísta“
ROBO:
Volám sa Mach. Mal som 15 a spoznal som Šebestovú. Žiaľ, nič z toho nebolo.
MARTIN:
S bratom máme rovnakú mamu, no iných otcov. Obaja sme zo Žiliny, ja som Slota, brat je Sagan. Žiaľ, obaja len menovci. Brat je ešte k tomu Ľubo. Jeho synovi Petrovi telefón zvoní každú chvíľu a zháňajú Petrovho otca na rozhovory.
JANO:
V jednej z pár SVK asociácii vzdelávajúcich nových inštruktorov lyžovania a snowbordingu, ktorá má sídlo a aj pôsobí v Tatrách pracovali ako lektori Tatranská, Štrba a Kriváň. Úvodné predstavovanie na kurzoch bolo celkom vtipné...
BARBORA:
Po maturite sme sa vybrali ako partia na stanovačku. Keďže nás rodičia zvážali na stanicu, niektorí sa tam navzájom zoznamovali a predstavovali. Kamoškin otec pristúpil k mame ďalšieho účastníka výpravy, podal jej ruku a hovorí: "Teší ma, Bobor."
MAJA:
Náš riaditeľ na strednej škole sa volal „Hlad“. Keď sme oslavovali Víťazný Február, jedna žiačka si pripravila báseň, ktorá začínala slovami: „Hlad trápil naše rodiny...“
PAĽO:
V mojej bývalej práci som mal šéfa volal sa Dedo, naša pobočka v Trenčíne mala šéfa volal sa p. Mikuláš a v pobočke Košiciach bol p. Mráz.
Keď som sa raz vrátil zo služobky potreboval som hneď niečo riešiť s našim šéfom, tak som sa vybral za ním do kancelárie, sekretárka ma hneď zastavila aby som tam teraz nechodil, lebo tam sedí Dedo, Mráz a Mikuláš.
DANKA:
Keď sme ako decká roznášali letáky, vyberali sme si vždy to najvtipnejšie meno na zvončekoch, na ktoré zazvoníme. V jednom vchode sme však mali problém, pod sebou boli 3 luxusne priezviska - Vyletel, Mastný, Guláš.
KATKA:
Robím mzdárku a mám ľudí s rôznymi priezviskami. Niekedy sa schválne postavia do radu, ako napríklad: SLIEPKA, KOHÚT, VRABEC. Alebo: FARÁR, KAPLÁN, KOSTOLNÍK.
PAĽO:
V našej dedine, v malej dedine na Orave, pracujú nosiči týchto priezvisk: Rímsky, Pápež, Nevedel, Otčenáš.
KATKA:
Ja mám priezvisko „Chladná“ - na základnej škole bola moja bežná prezývka Samsung Calex, ale keď môj brat chodieval na futbalové zápasy, vždy bolo vtipne, keď vyhlasovali hráčov - Chladný, Mastný, Malý a Hluchý.
PETER:
Kolegovi, ktorý sa volal Slovák, zavolal pán z ministerstva obchodu ČSSR, pán Čech. Rozhovor prebiehal približne takto: “Tady Čech z ministerstva obchodu.”
Keď sa kolega predstavil ako „Slovák“, pán z ministerstva sa urazil. Bol presvedčený, že kolega si z neho robí srandu.
MONIKA:
Môj muž mi raz rozprával príbeh, ktorý sa stal. Neďaleko Žiliny je obec menom Konská a jeden pán tam vlastnil stavebniny, alebo také niečo, volal sa Hlava. Známy môjho muža tam telefonoval a ozvalo sa mu: „Konská, tu Hlava, čo si želáte.“ Ten chalan hovor zrušil v domnienke, že si niekto robí srandu. Takto vytočil toto číslo tri krát. Stále ten istý scenár... Až nakoniec sa ten chalan nasral a odovedal: „Tu Riť, Kravská.“
MILOŠ:
My sme mali spolužiačku Danielku Čiernu a spolužiaka Peťa Hubu. Keď ich na dejepise vyvolal profesor odpovedať: „Príde Čierna, Huba“... tak to bolo zaujímavé spojenie.
BONUS: Českí pretekári
Otec si prišiel prenajať garáž. Prišiel na dohodnuté miesto, kde otec vraví: "Búda". Pán prenajímateľ: "Chalúpka". Nastalo trápne ticho a potom smiech. Ani sa nejednali, dohoda bola jasná. Veď sme ako rodina.
MAROŠ:
Mám kolegu, ktorý sa volá „Hipp“. Na samotnom priezvisku by nebolo nič nezvyčajné, keby v ich českej pobočke nepracoval pán „Hopp“. Ešte k tomu nedošlo, ale chcem byť pritom, keď sa budú predstavovať.
ELA:
Pracujem v spoločnosti, ktorá okrem iného vyrába aj paštéty. Na kontrolu z veteriny k nám pravidelne chodí „pán Hlísta“
ROBO:
Volám sa Mach. Mal som 15 a spoznal som Šebestovú. Žiaľ, nič z toho nebolo.
MARTIN:
S bratom máme rovnakú mamu, no iných otcov. Obaja sme zo Žiliny, ja som Slota, brat je Sagan. Žiaľ, obaja len menovci. Brat je ešte k tomu Ľubo. Jeho synovi Petrovi telefón zvoní každú chvíľu a zháňajú Petrovho otca na rozhovory.
JANO:
V jednej z pár SVK asociácii vzdelávajúcich nových inštruktorov lyžovania a snowbordingu, ktorá má sídlo a aj pôsobí v Tatrách pracovali ako lektori Tatranská, Štrba a Kriváň. Úvodné predstavovanie na kurzoch bolo celkom vtipné...
BARBORA:
Po maturite sme sa vybrali ako partia na stanovačku. Keďže nás rodičia zvážali na stanicu, niektorí sa tam navzájom zoznamovali a predstavovali. Kamoškin otec pristúpil k mame ďalšieho účastníka výpravy, podal jej ruku a hovorí: "Teší ma, Bobor."
MAJA:
Náš riaditeľ na strednej škole sa volal „Hlad“. Keď sme oslavovali Víťazný Február, jedna žiačka si pripravila báseň, ktorá začínala slovami: „Hlad trápil naše rodiny...“
PAĽO:
V mojej bývalej práci som mal šéfa volal sa Dedo, naša pobočka v Trenčíne mala šéfa volal sa p. Mikuláš a v pobočke Košiciach bol p. Mráz.
Keď som sa raz vrátil zo služobky potreboval som hneď niečo riešiť s našim šéfom, tak som sa vybral za ním do kancelárie, sekretárka ma hneď zastavila aby som tam teraz nechodil, lebo tam sedí Dedo, Mráz a Mikuláš.
DANKA:
Keď sme ako decká roznášali letáky, vyberali sme si vždy to najvtipnejšie meno na zvončekoch, na ktoré zazvoníme. V jednom vchode sme však mali problém, pod sebou boli 3 luxusne priezviska - Vyletel, Mastný, Guláš.
KATKA:
Robím mzdárku a mám ľudí s rôznymi priezviskami. Niekedy sa schválne postavia do radu, ako napríklad: SLIEPKA, KOHÚT, VRABEC. Alebo: FARÁR, KAPLÁN, KOSTOLNÍK.
PAĽO:
V našej dedine, v malej dedine na Orave, pracujú nosiči týchto priezvisk: Rímsky, Pápež, Nevedel, Otčenáš.
KATKA:
Ja mám priezvisko „Chladná“ - na základnej škole bola moja bežná prezývka Samsung Calex, ale keď môj brat chodieval na futbalové zápasy, vždy bolo vtipne, keď vyhlasovali hráčov - Chladný, Mastný, Malý a Hluchý.
PETER:
Kolegovi, ktorý sa volal Slovák, zavolal pán z ministerstva obchodu ČSSR, pán Čech. Rozhovor prebiehal približne takto: “Tady Čech z ministerstva obchodu.”
Keď sa kolega predstavil ako „Slovák“, pán z ministerstva sa urazil. Bol presvedčený, že kolega si z neho robí srandu.
MONIKA:
Môj muž mi raz rozprával príbeh, ktorý sa stal. Neďaleko Žiliny je obec menom Konská a jeden pán tam vlastnil stavebniny, alebo také niečo, volal sa Hlava. Známy môjho muža tam telefonoval a ozvalo sa mu: „Konská, tu Hlava, čo si želáte.“ Ten chalan hovor zrušil v domnienke, že si niekto robí srandu. Takto vytočil toto číslo tri krát. Stále ten istý scenár... Až nakoniec sa ten chalan nasral a odovedal: „Tu Riť, Kravská.“
MILOŠ:
My sme mali spolužiačku Danielku Čiernu a spolužiaka Peťa Hubu. Keď ich na dejepise vyvolal profesor odpovedať: „Príde Čierna, Huba“... tak to bolo zaujímavé spojenie.
BONUS: Českí pretekári
Odporúčame