FunBlog: Skutočný príbeh ako potkany žerú autá
Poslucháčka Andrea a jej príbeh. Ber to ako výstrahu!
Píše nám poslucháčka Andrea. Oplatí sa prečítať! „Už rozmýšľam dva týždne, či pošlem správu, ale dnešný hokej to odštartoval. Také vyostrené situácie nastali, keď nám počas dvoch týždňov zožrali potkany 3 autá. Nie, na ničom nefičíme, ale na čom fičia tie hlodavce?? Muž je cukrovkár a máme 3 Toyoty Land Cruisery... za dva týždne nám ich dali všetky do poriadku. Keď boli u náš deratizéri, len krútili hlavou.“
Môj muž ako každé ráno absolvoval všetky rituály, o ktorých si myslí, že ho urobia ešte viac sexi a príťažlivého.... ja si hovorím... áno vonia a učesal sa.... ale to je jedno...
Absolvoval všetko ako obvykle a odišiel z domu. Návrat bol rýchly. Mám niečo z autom, a pri tejto vete pozeral na mňa. „Paťko, ja nie som automechanik“ - odpovedám a v duchu si odfúknem, že to nie je auto, ktorým sa presúvam ja. Nakoľko sme mali ešte nepredanú moju šedú kamošku, tak odišiel na nej. O pár dní, ale doslúžila aj ona. Rozospaná idem po dome, keď na mňa kričííííííí: „AĎKAAAA, poď sem, pozri čo tu je!“
Došuchcem sa ku predným dverám, slnko mi svieti do oči, ale jasne vidím rozcapený kufor a v ňom bobky po zvierati, čo sa v interiéri auta napchávalo dobrôtkami...vykadil sa snáď všade...to ma už prebralo, normálne sa ten malý hajzlík prekúsal cez kufor v aute... Oči mi padli na moje nové, krásne auto a hneď som rozcapila nos na sklo kufru a pozerala som, či aj tam nie je bobková trasa až dopredu... zdalo sa byť všetko ok, žiadne bobky, nič...
Muž volal deratizéra a ja som zase v tej malej dušičke bola HAPYY, že ja v aute nemám žiadnu lasicu ani kunu. Po telefonáte to už nebola kuna, ale potkan. Nie som žiadna fajnovka....ale potkan??? Deratizér povedal, že je to chyba muža, lebo on ako cukrovkár, má všade čokoládky, keksíky, sladkosti a podobné veci, ktoré vraj musí jesť, keď mu padne cukor... tak si hovorím, aké som mala šťastie, tiež som mala v aute pre malú sladkosti a chvalabohu nič...
Prišiel víkend a my sme išli už na prvom aute, ktoré medzi tým opravili, vymenili káble a štartovanie, na pekný víkend do Terchovej. Vrátili sme sa rozbití, ale šťastní, že sme doma. V pondelok som šupla dieťa do auta a idem natiahnuť pás, že ju zapnem, ale nešiel mi ani pohnúť, tak som sa usmiala s vetou, však tých par metrov... po škôlke sa to zopakovalo a zase som nevenovala pozornosť a až som vytiahla rozkusaný pas... to už som sa neusmievala.
Došlo mi, že si tu vozím nejakého fešiho, veľkosť sa neviem, ale má zuby a vie kúsať. Došla som domov, dieťa vyložila a pred dom som okrem vysávača dala do radu všetko od Sava až po vraždiaci sprej na mravce.... nezostal tam ani vlások, okrem džúsika vo dverách a dvoch nedojedených miňonkách v kastlíku spolujazdca, na ktoré som zabudla. Bola som spokojná sama zo sebou, ešte som vypeckovala poriadnu party a zatvorila auto, ak tam niečo je, snáď to utečie. Ráno som bola spokojná, nič nerozkúsané, ani bobek, deratizéri tvrdli, že on sa chcel len prekúsať dnu cez ten pás....ooooo , chvalabohu, tak som ďakovala, že sa nedostal do interiéru.
Hodím malú do škôlky, doma hudbička, sprcha, parádna nálada, dám sa dokopy, zamknem dom, aj alarm, odomknem auto ... otvorím dvere a táááám na mojej strene rozkúsany vo dverách džúsik a capky na sedačke.... skoro som odpadla... 3. auto.... bol veľký , alebo malý? Mohol byť ako mačka? Také tu vraj behajú. Mne bol konec. Ešte stále je škoda na autách dohromady 3000 eur.
Zase telefonát deratizérom - okrem džúsiku sme našli rozkusaný kastlík zvnútra, ja som počula jak niečo klepe, ale nič som nenašla... to bol on, normálne sa so mnou odviezol do škôlky, potom si dal džúsik, zbehol si do kastlíka na miňonku a potom si urobil niekde pri motore veget, alebo na sedačke.... Ale toto by som ani nevyťahovala, ale dnes (v nedeľu) naši chalani idú na ľad a ja už nachystaná čakám a kecám s 5 ročnou dcérou, ako to dopadne a ona hneď 5:1 pre nás, vyhrááme a tvári sa jak, keby to včera pozerala v telke.... tak sme sa stavili o čokošku.
Ja tento náš hokej milujem a tak som povzbudzovala čo to išlo, nemám síce hlas, ale vyhrali sme 5:1... zavesila som to krátko pred zápasom na FB. Veľká odozva až na jednu kamošku: „Podala si si ty krava???“ No smola , nepodala...
Muž hovorí, že sa musíme s tými milými zvieratkami skamarátiť, že on sa už nebude rozčuľovať, ja sa zase bojím dať čo i len nohu na plyn, alebo brzdu, čo ak tam je a kusne ma.... deratizér povedal: „keď Vás už kusne, musíte ho držať“ ... a tak si predstavujem ako sa mi potkan pri šoférovaní zakusne do palca na nohe a ja ho, ako nejaká kamenná žena, chytím a budem držať a budem volať deratizérovi: „Máááám toho hajzla čo mi zožral nové auto“ ... pri tom sa modlím, že nejaký sused v okolí je rovnaké prasa ako my a má všade sladkosti a pán potkan sa premiestni... V utorok hráme s Nemeckom, dcéra mi dala TIP, tak podám!
PS: tak takto (foto dole) jazdím po Bratislave, väčšina auta ako sado maso salón, ale už vysmiata. Takže rada pre všetkých: V AUTE NEŽERTE!
Absolvoval všetko ako obvykle a odišiel z domu. Návrat bol rýchly. Mám niečo z autom, a pri tejto vete pozeral na mňa. „Paťko, ja nie som automechanik“ - odpovedám a v duchu si odfúknem, že to nie je auto, ktorým sa presúvam ja. Nakoľko sme mali ešte nepredanú moju šedú kamošku, tak odišiel na nej. O pár dní, ale doslúžila aj ona. Rozospaná idem po dome, keď na mňa kričííííííí: „AĎKAAAA, poď sem, pozri čo tu je!“
Došuchcem sa ku predným dverám, slnko mi svieti do oči, ale jasne vidím rozcapený kufor a v ňom bobky po zvierati, čo sa v interiéri auta napchávalo dobrôtkami...vykadil sa snáď všade...to ma už prebralo, normálne sa ten malý hajzlík prekúsal cez kufor v aute... Oči mi padli na moje nové, krásne auto a hneď som rozcapila nos na sklo kufru a pozerala som, či aj tam nie je bobková trasa až dopredu... zdalo sa byť všetko ok, žiadne bobky, nič...
Muž volal deratizéra a ja som zase v tej malej dušičke bola HAPYY, že ja v aute nemám žiadnu lasicu ani kunu. Po telefonáte to už nebola kuna, ale potkan. Nie som žiadna fajnovka....ale potkan??? Deratizér povedal, že je to chyba muža, lebo on ako cukrovkár, má všade čokoládky, keksíky, sladkosti a podobné veci, ktoré vraj musí jesť, keď mu padne cukor... tak si hovorím, aké som mala šťastie, tiež som mala v aute pre malú sladkosti a chvalabohu nič...
Prišiel víkend a my sme išli už na prvom aute, ktoré medzi tým opravili, vymenili káble a štartovanie, na pekný víkend do Terchovej. Vrátili sme sa rozbití, ale šťastní, že sme doma. V pondelok som šupla dieťa do auta a idem natiahnuť pás, že ju zapnem, ale nešiel mi ani pohnúť, tak som sa usmiala s vetou, však tých par metrov... po škôlke sa to zopakovalo a zase som nevenovala pozornosť a až som vytiahla rozkusaný pas... to už som sa neusmievala.
Došlo mi, že si tu vozím nejakého fešiho, veľkosť sa neviem, ale má zuby a vie kúsať. Došla som domov, dieťa vyložila a pred dom som okrem vysávača dala do radu všetko od Sava až po vraždiaci sprej na mravce.... nezostal tam ani vlások, okrem džúsika vo dverách a dvoch nedojedených miňonkách v kastlíku spolujazdca, na ktoré som zabudla. Bola som spokojná sama zo sebou, ešte som vypeckovala poriadnu party a zatvorila auto, ak tam niečo je, snáď to utečie. Ráno som bola spokojná, nič nerozkúsané, ani bobek, deratizéri tvrdli, že on sa chcel len prekúsať dnu cez ten pás....ooooo , chvalabohu, tak som ďakovala, že sa nedostal do interiéru.
Hodím malú do škôlky, doma hudbička, sprcha, parádna nálada, dám sa dokopy, zamknem dom, aj alarm, odomknem auto ... otvorím dvere a táááám na mojej strene rozkúsany vo dverách džúsik a capky na sedačke.... skoro som odpadla... 3. auto.... bol veľký , alebo malý? Mohol byť ako mačka? Také tu vraj behajú. Mne bol konec. Ešte stále je škoda na autách dohromady 3000 eur.
Zase telefonát deratizérom - okrem džúsiku sme našli rozkusaný kastlík zvnútra, ja som počula jak niečo klepe, ale nič som nenašla... to bol on, normálne sa so mnou odviezol do škôlky, potom si dal džúsik, zbehol si do kastlíka na miňonku a potom si urobil niekde pri motore veget, alebo na sedačke.... Ale toto by som ani nevyťahovala, ale dnes (v nedeľu) naši chalani idú na ľad a ja už nachystaná čakám a kecám s 5 ročnou dcérou, ako to dopadne a ona hneď 5:1 pre nás, vyhrááme a tvári sa jak, keby to včera pozerala v telke.... tak sme sa stavili o čokošku.
Ja tento náš hokej milujem a tak som povzbudzovala čo to išlo, nemám síce hlas, ale vyhrali sme 5:1... zavesila som to krátko pred zápasom na FB. Veľká odozva až na jednu kamošku: „Podala si si ty krava???“ No smola , nepodala...
Muž hovorí, že sa musíme s tými milými zvieratkami skamarátiť, že on sa už nebude rozčuľovať, ja sa zase bojím dať čo i len nohu na plyn, alebo brzdu, čo ak tam je a kusne ma.... deratizér povedal: „keď Vás už kusne, musíte ho držať“ ... a tak si predstavujem ako sa mi potkan pri šoférovaní zakusne do palca na nohe a ja ho, ako nejaká kamenná žena, chytím a budem držať a budem volať deratizérovi: „Máááám toho hajzla čo mi zožral nové auto“ ... pri tom sa modlím, že nejaký sused v okolí je rovnaké prasa ako my a má všade sladkosti a pán potkan sa premiestni... V utorok hráme s Nemeckom, dcéra mi dala TIP, tak podám!
PS: tak takto (foto dole) jazdím po Bratislave, väčšina auta ako sado maso salón, ale už vysmiata. Takže rada pre všetkých: V AUTE NEŽERTE!
...a ešte dôkaz ohľadom toho zápasu pri Francúzsku:
Odporúčame