Falošné kúzlo bubliniek

To, že „čaro“ sýtených nápojov sa skrýva v bublinkách oxidu uhličitého, vedia snáď všetci. Nie každý si však uvedomuje, že nimi tak telo zbytočne zaťažujeme niečím, čoho sa za normálnych okolností snaží skôr zbavovať. CO2 je totiž konečným produktom bunkového metabolizmu a teda predstavuje akýsi odpad, ktorý náš organizmus následne opúšťa. Určite si to ešte pamätáte zo schémy dýchania v učebnici biológie – dnu ide kyslík, von oxid uhličitý.

Perlivé minerálky a iné sýtené nápoje lákajú najmä pocitom osvieženia a rýchlejšie zahnaného smädu. Je to však ilúzia. Môže za ňu zvýšené prekrvenie ústnej sliznice, ktoré voľný oxid uhličitý v bublinkách spôsobuje. „Smäd je tak zahnaný skôr, než sa skutočne dosýta napijeme a vďaka príjemnému brneniu na jazyku takýto nápoj tiež väčšinou pijeme po menších dúškoch než nesýtený, v konečnom dôsledku teda tekutiny prijmeme menej. V spojení s močopudnými účinkami CO2 v tele tak silno sýtené nápoje nie sú vhodnou voľbou na rehydratáciu organizmu,“ vysvetľuje MUDr. Eva Beňová.


  

Žalúdok ako futbalová lopta

Po „prekabátení“ ústnej sliznice a jazyka však oxid uhličitý vo svojej ceste pokračuje a ovplyvňuje aj činnosť žalúdka. „Nadbytok CO2 môže spôsobiť prekrvenie žalúdočnej sliznice, čím sa urýchli posun nedostatočne spracovanej potravy a narušuje sa tak tráviaci proces. Bublinky sú tiež zodpovedné za prekyslenie organizmu,“ hovorí lekárka. Kvôli nepriaznivým účinkom by sa tak sýteným vodám mali vyhýbať deti, ale aj ľudia trpiaci gastritídami, žalúdočnými vredmi, či nadúvaním. Nechcete sa predsa kvôli bublinkám sami cítiť ako jedna veľká bublina...

Ďalším trikom bubliniek je mierne znecitlivenie chuťových pohárikov, ktoré zamaskuje aj prípadné pachute v nápoji. Čím je teda voda perlivejšia, tým nižšia môže byť v skutočnosti jej chuťová kvalita. Rozpínanie stien žalúdka spôsobuje aj tlak na bránicu a môže vyvolať napríklad štikútku. Tá totiž vzniká vtedy, keď sa žalúdok náhle roztiahne a podráždi v brušnej dutine takzvaný blúdivý nerv. Bránica sa následne prudkými sťahmi snaží obsah žalúdka potlačiť tam, kam treba.
  

Po čom teda siahnuť?

Aj tu platí „všetko s mierou“. Občasná konzumácia sýtených nápojov ublížiť nemôže, ako základ pitného režimu sa však nehodia. Ideálne sú nižšie mineralizované pramenité vody, s vyváženým pomerom horčíka a vápnika a mierne zásaditým pH, ako napr. voda Lucka, ktorú okrem dojčenských nájdete aj v „dospeláckych“ pramenitých verziách.
   

Zaujímavosti na záver:

• Objem žalúdka priemerného človeka je 1-2 litre. Keď je prázdny má len 50-60 ml, no po prijatí väčšieho objemu sa dokáže roztiahnuť až na 4 litre.
• Žalúdok novorodenca udrží len asi 30 ml potravy.
• Žalúdok hovädzieho dobytka má objem 10 -20 litrov, ovce a kozy 2-3 litre.
• Vedeli ste, že čkajú nielen ľudia?
• V úvode spomínaný dvojzubez obyčajný sa dokáže nafúknuť do veľkosti futbalovej lopty, ak sa cíti ohrozený. Vie to vďaka tomu, že má v pažeráku vaky, ktoré dokážu do seba nasať vodu alebo vzduch a tým zmeniť celkový tvar ryby.

  
Pozrite aj:

Pite vodu po dúškoch, nie po litroch! Počas hodiny by ste nemali vypiť viac ako 1,5 litra vody. Riskujete prepitie.