Od rána mu išla karta:

1. Doobeda sme šli do dediny na zmrzlinu - on na bicykli, ja popri ňom behom. Vychádza nám to na 3 km tam a 3 km domov. Touto cestou chodíme na prechádzky, bicyklovačky, behačky od jeho narodenia, cestu a trasu pozná aj poslepiačky, pozná tam každú jamu, každý hrbol…. Je to krásna cyklotrasa okolo Čiernej vody v Bernolákove - pokojný potok s množstvom kačiek a nutrií, úplná idylka. No dnes sa nám zmenila na horor - Mišo šiel pekne a pomaly na bicykli predo mnou asi meter, ja som si za ním bežala, šli sme pekne po kraji, lebo cyklistov bolo dosť. V jednom momente, netuším, čo sa stalo, mu strhlo volant a začal sa kotúľať aj s bicyklom celkom strmým svahom rovno do vody. Urobil aj kotrmelec a hlavou to pichol rovno do vody a bicykel ešte spadol naňho. Ja som rovnou čiarou rovno skočila zhora z chodníka za ním do vody a vyložila ho ku brehu. Len po strmom brehu plnom zeminy som ho nevedela dostať hore, chvalabohu mi pomohla nejaká cyklistka, ktorá šla okolo a vytiahla ho za ruky, zatiaľ čo ja som ho - stále z vody a zospodu tlačila za zadok hore. Potom som nejak vytrepala hore aj jeho bicykel. Mišo reval len minútu, lebo sa zľakol, ale potom sa upokojil. Nič ho nebolelo, ja som ho - stále pokojná - celého skontrolovala a vyzeral byť v pohode. Vďakabohu za helmu, nikdy som mu nedovolila ísť bez nej a teraz sa mi potvrdilo, že helma má význam. Začala som premýšľať, čo ideme robiť. Od domu sme to mali ešte dva a pol kilometra a boli sme do nitky mokrí a zablatení. Potom k nám pribehla ďalšia pani s uterákom a ešte Mišovi priniesla suché tričko - dospelácke síce, ale o to lepšie, lebo som Miša vyzliekla celého a navliekla som ho do toho suchého trička. Bohuš bol v práci, susedov som s odvozom otravovať nechcela a Mišo povedal, že on to domov na bicykli zvládne. Tak on holý - iba vo veľkom tričku, ja celá mokrá som vyliala vodu z tenisiek a domov som to fakt odbehla a on odbicykloval. Až doma, keď sme boli spolu v sprche, ma rozklepalo od hrôzy, že čo sa to práve stalo. Ešte raz som ho celého skontrolovala, či mu nič nie je a len som sa ticho poďakovala jeho strážnemu anjelovi, že bez škrabanca dal kotrmelcový pád do potoka. Dokonca si vymyslel príbeh, že ho v tom potoku dve kačky ďobli do líca a dve nutrie ho pohrýzli do nohy - šaškoval už doma, tak snáď to rozchodí.

2. Pol dňa sme oddychovali na gauči pod dekou a hrali sa a potom sme šli na plávanie. Deti s inštruktorkami v bazéne a my - rodičia, sme sedeli v herničke vedľa. Po plávaní inštruktorky vždy na 3 minútky ešte šupnú deti do sauny a potom nás zavolajú, že si ich môžme poobliekať. Dnes sa asi stala nejaká chyba v systéme, lebo zrazu sme len počuli naše deti kričať: “mamááá!!!” Vletela som vedľa, kde je prezliekareň a sauna a tie deti sedeli uplakané vo vypnutej saune. Neviem, čo sa stalo, ale sauna sa im už vypla a ony, nie, aby vyšli, ale sa tam navzájom doľakali a kričali. Mne od smiechu síce trhalo kútikmi, ale verím, že tie deti sa zľakli, keď sa sauna vypla a nik po nich neprišiel. Ututlali sme ich hneď jedlom a dobre bolo.

3. Už keď bol večer, Mišo bol okúpaný a v pyžame v posteli, hovorím si, že “chvalabohu” tento jeho “deň debil” končí, už je dobre, dieťa je v bezpečí… kým som brala knižku na čítanie do ruky, Mišo sa rozhodol vyskočiť si na posteli. Lenže on má posteľ - domček. Lenže Mišo rastie, posteľ nie, dal luxusnú hlavičku hore o drevo, až ho rovno posadilo. Hlava rozbitá nie je, ale hrča bude ráno ešte luxusná.

Ja už ležím na gauči, meditujem, lakujem si nechty pri druhom pohári vína a premýšľam, o čom sa dnes asi bude Mišovi snívať.

Lubica “Buba” Lettrichova