Príbeh mládenca, ktorý okúsil Trnavu
Ak ho niekto poznáte osobne, dajte naňho kontakt!
Píše nám Filip, že rád číta blogy nejakého chalana. Jeden z nich nám poslal, a musíme priznať, dotyčný má talent! Ak ho náhodou poznáte osobne, dajte nám naňho kontakt!
TRNAVSKÉ BARY, JAZYKOVÉ OKIENKO A SR*NIE alebo “Aký je rozdiel medzi mŕtvou štetkou a Ferrari? - Ferrari nemám v garáži“ ... pre dobré pochopenie nasledujúcich riadkov si dovolím znova upraviť Bernolákove “Píš, ako počuješ“ na moje “Čítaj, ako vidíš,“ takže všetko, čo bude napísané VEĽKÝM PÍSMENOM, čítajte tak, ako vidíte.
Vždy keď mám v tomto meste slinu ako slimák stopu, nie je problém zapadnúť do jedného z miestnych barov ... prednedávnom sa oslavoval Halloween a prišiel som si na svoje ... celý október som chodil v nohaviciach ako nejaký chudák a tak som ako “masku“ zvolil Biga Lebowskeho ... je*al som si to cez mesto v župane, slnečných okuliaroch a s krabicou od mlieka v ruke ... tesne po polnoci som sa tackal domov, päty mi primŕzali o všadeprítomné tyky a v tom na mňa zarevala jedna z dvoch dievok, ktoré išli po druhej strane cesty:
- “NE JE TY ZIMA?!“
- “Nie, ja som Dude...“ (v tom sa pozrela na svoju kamarátku a prihovorila sa jej)
- “TY PI*A, JA SOM TY HOVORILA, ŽE JE TO LEBOWSKI!“
... začal som častejšie chodiť do klubu, ktorý je rovno pod našim bytom a prišiel som na to, že keď z tade vypadnem a oprem sa o stenu, po pár metroch sa došúcham prakticky rovno do postele - a to bývame na poschodí ... len si musím dávať bacha na to, aby som sa odieral o ľavé plece a nie pravé - inak by som spadol rovno do druhého baru ... občas sa ráno preberiem a ideme otvoriť jeden podnik na hornom konci námestia, kde majú lacný chlast a plebejský hajzel - ak nerátam toaleťák, zámok, mydlo, teplú vodu, kefu a samotnú misu, sú to najlepšie toalety v meste ... ak sa tam chcete vys*ať, musíte si od barmanky vypýtať toaleťák na bare - túto informáciu som obdržal, bohužiaľ, neskoro.
Považujem za umenie odhadnúť presný počet ústrižkov, hlavne ak natrafíte na tzv. špinavé sr*nie, ale trnavské čašníčky to majú očividne vychytané a črevá svojich štamgastov poznajú lepšie ako oni samotní ... čiže aj keby ste sa zas*ali (doslova), musíte si po papier navyše dobehnúť ku baru - alebo poprosíte niekoho, kto je akurát pri pisoári .... to vôbec nie je problém, lebo dvere končia vo výške vajec a keby ste sa veľmi posnažili, mohli by ste pred vami štiaceho notorika poklepať po pleci popod zavreté dvere a poprosiť ho o pomoc ... občas natrafíte na barmanku, ktorá síce má pery ako keby Steven Tyler poje*al gumený raft, ale na druhej strane pôsobí dojmom, že starí rodičia z oboch strán boli brat a sestra ... na demenciu niektorých ľudí som sa už obrnil, ale občas ma aj tak dostanú ... keď som naposledy sedel po opici na terase a popravoval piatym dvadsaťstupňovým pivom, započul som z druhého konca debatu dvoch kandidátok vied, kde sa jedna spýtala druhej:
- “DO TO BOL TEN MENGELE?“
- “ŠAK TEN TÚ TABULKU PRFKOF DAL, NE?“
... neviem, čo ma dostalo viac - či fakt, že v tomto kraji nepoznajú dvojhlásky, či informácia o nemeckom psychopatovi, ktorý popri týraní židov dopĺňal periodickú tabuľku, alebo zistenie, že si za to môžem sám, keď hľadám IQ na mieste, kde väčšinou padá rýchlejšie ako najnovší Windows ... o mojich pokusoch s nemčinou na vysokej škole som tu už písal a keď sme prišli na slovíčka z kulinárskeho prostredia, prišlo aj na slovo “OHAREK“ ... keď som sa doktorandky spýtal, či je to slovíčko slovenské alebo nemecké, polovica triedy ma vysmiala a tá druhá sa hanbila priznať, že nie sú zo západu a vedia po slovensky ... ďalším príkladom zvukomalebnej "trnafčiny" je gulervúca debata, ktorá sa ztrhla pri chlastačke v parku ... sedeli sme tam a zrazu prišla otázka:
- “DE JE TA BILA TAŠKA?“
- “VČULEKY NEVIM“
- “JAKA BILA TAŠKA?“
- “ŠAK TU ČO SOM MALA POD RICU“
... to, že sa nebavia o taške z Billy, ale o igelitke bielej farby som zistil až po asi piatich vetách ... absencia dvojhlások mi tu jednoducho stále robí problém ... možno je to tým, že som nedoslýchavý, lebo vždy keď sa u nás niekto ide osprchovať, tak vďaka unikátnemu riešeniu vodovodného potrubia v našom byte nepočujem telku ... ale sú aj horšie veci - napríklad zistenie, že váš spolubývajúci je alkoholik ... pred týždňom som prišiel domov a niekto si na hajzli potajomky otváral šampus ... išlo len o planý poplach - to mal len spolubývajúci sr*čku a tak ten hajzel pripomínal Drážďany v 45-om ... stále lepšie okupovať hajzel, ako sa “prdosrať“ (akt, pri ktorom si chcete ulaviť, ale namiesto toho vám črevo nadelí bonus a neostane vám iná možnosť, len si nenápadne zastrčiť rifle do ponožiek, začať šúchať nohami a pomaly dokráčať domov) ... asi som tak trochu špeciálny prípad, lebo na turnaji v BeerPongu mi dovolili stáť pri stole z boku a aj tak som nebol schopný trafiť do pohára - pravdu povediac som bol rád, že som trafil do správneho baru.
Raz ma kamoš, kuchár, zobral do podniku, v ktorom robí, a dal mi ochutnávku pekla ... k hranolkám mi doniesol chilli omáčku o ktorej tvrdil, že je jednou z najštiplavejších vôbec ... samozrejme som bol spitý, vysmial som ho a obalil v nej celú hranolku ... hneď na to si ku mne prisadol a svoje hranolky si začal potierať špáratkom ... v tom momente ma obarilo a vedel som, že sa pár dní dôstojne nevys*riem ... rýchlo mi doniesol mlieko, začal sa mi smiať, a kým som utekal na hajzel, stihol som si poškriabať oko - nad umývadlom som si na jednu polku tváre pustil studenú vodu a na druhú som si lial to mlieko ... kým som tam slintal ako nevykastrovaný bernardín v dobe hárania, premietal som si moje najbližšie sr*nie sprevádzané rektálnym infernom ... bál som sa, že sa moja riť premení na horu osudu do ktorej by Frodo so Samom prišli zničiť “Miláška“ ... nič také sa našťastie nestalo, lebo nakoniec som sa po celonočných halucináciách zgrcal v školskej jedálni ... síce som ešte skoro týždeň po tomto incidente nemal kóšer hovno, ale bol som na tom lepšie ako kamarát, ktorý tam bol so mnou a deň na to rozpúšťal keramiku na hajzloch po celej Trnave ... ale viete, ako sa hovorí: “My o vlku a vlk medzi pólkami“ ... našťastie nepatrím medzi ľudí, ktorým sa po zjedení pikantného jedla spraví na počkanie hemoroid ... ak by mal náhodou tvar kríža, mohla by sa vášmu vybehnutému črevu začať venovať televízia LUX ... v dnešnej dobe moderného spravodajstva, ktoré má výpovednú hodnotu asi ako kýbel sr*čiek, by sa ľahko mohlo stať, že o ňom spraví reportáž napríklad JOJka - ideálne by ju napchali medzi najväčšie svetové problémy, akými sú zlá hubárska sezóna a deväť mačiatok narodených v Močenku ... ale dosť bolo fekálneho humoru ... po Pubquize som vbehol do hajzla a v šere toaliet som zbadal chalana, ktorý stál medzi dvomi pisoármi a nevedel sa rozopnúť a rozhodnúť, ktorý z nich z boku oští - a tak som zasvietil svetlo so slovami:
- “Budiš svetlo!“
- “Ty si Boh?“
- “Nie...“
- “Ale vlasy na to máš...“
... prisahám, že viac komplimentov v tomto meste dostávam od chlapov ... po ďalšej z mnoha tamojších akcií som sa ocitol vonku pred barom, kde sa kvôli kočke začali naťahovať traja chalani ... zrazu sa rozdelili na slovenskú férovku - dvaja na jedného ... v tom ma chalan zavolal do svojho tímu, ale keďže mi to celé prišlo zbytočné, povedal som mu, že ho nepoznám - na to mi rutinérsky odpovedal:
- “JAK ŽE MA NEPOZNÁŠ, VČULEKY SOM ČÍTAL TVOJ BLOG!“
... neviem, čo je to za logiku, ale nedávno sa mi do rúk dostal článok o chlapcovi, ktorého chcela vlastná mama potratiť, keď mal sedemnásť rokov - možno to bol on ... jedno je ale isté, obdivujem všetky barmanky a barmanov, ktorí musia obsluhovať mne podobných debilov ... každopádne hľadám nového alkopartnera resp. alkopartnerku a preto tu umiestnim inzerát:
-Atraktívny notorik hľadá sponzora
-Vo voľnom čase si nič nepichám a medzi moje vlastnosti patrí čistý register trestov a zdravá závislosť na rume
-Mám dva metre a päť centimetrov (to sú dve miery)
-Dva zaujímavé fakty o mne:
1) môj penis je hrubý ako šesť ceruziek z IKEY
2) mám zákaz vstupu do IKEY
Vždy keď mám v tomto meste slinu ako slimák stopu, nie je problém zapadnúť do jedného z miestnych barov ... prednedávnom sa oslavoval Halloween a prišiel som si na svoje ... celý október som chodil v nohaviciach ako nejaký chudák a tak som ako “masku“ zvolil Biga Lebowskeho ... je*al som si to cez mesto v župane, slnečných okuliaroch a s krabicou od mlieka v ruke ... tesne po polnoci som sa tackal domov, päty mi primŕzali o všadeprítomné tyky a v tom na mňa zarevala jedna z dvoch dievok, ktoré išli po druhej strane cesty:
- “NE JE TY ZIMA?!“
- “Nie, ja som Dude...“ (v tom sa pozrela na svoju kamarátku a prihovorila sa jej)
- “TY PI*A, JA SOM TY HOVORILA, ŽE JE TO LEBOWSKI!“
... začal som častejšie chodiť do klubu, ktorý je rovno pod našim bytom a prišiel som na to, že keď z tade vypadnem a oprem sa o stenu, po pár metroch sa došúcham prakticky rovno do postele - a to bývame na poschodí ... len si musím dávať bacha na to, aby som sa odieral o ľavé plece a nie pravé - inak by som spadol rovno do druhého baru ... občas sa ráno preberiem a ideme otvoriť jeden podnik na hornom konci námestia, kde majú lacný chlast a plebejský hajzel - ak nerátam toaleťák, zámok, mydlo, teplú vodu, kefu a samotnú misu, sú to najlepšie toalety v meste ... ak sa tam chcete vys*ať, musíte si od barmanky vypýtať toaleťák na bare - túto informáciu som obdržal, bohužiaľ, neskoro.
Považujem za umenie odhadnúť presný počet ústrižkov, hlavne ak natrafíte na tzv. špinavé sr*nie, ale trnavské čašníčky to majú očividne vychytané a črevá svojich štamgastov poznajú lepšie ako oni samotní ... čiže aj keby ste sa zas*ali (doslova), musíte si po papier navyše dobehnúť ku baru - alebo poprosíte niekoho, kto je akurát pri pisoári .... to vôbec nie je problém, lebo dvere končia vo výške vajec a keby ste sa veľmi posnažili, mohli by ste pred vami štiaceho notorika poklepať po pleci popod zavreté dvere a poprosiť ho o pomoc ... občas natrafíte na barmanku, ktorá síce má pery ako keby Steven Tyler poje*al gumený raft, ale na druhej strane pôsobí dojmom, že starí rodičia z oboch strán boli brat a sestra ... na demenciu niektorých ľudí som sa už obrnil, ale občas ma aj tak dostanú ... keď som naposledy sedel po opici na terase a popravoval piatym dvadsaťstupňovým pivom, započul som z druhého konca debatu dvoch kandidátok vied, kde sa jedna spýtala druhej:
- “DO TO BOL TEN MENGELE?“
- “ŠAK TEN TÚ TABULKU PRFKOF DAL, NE?“
... neviem, čo ma dostalo viac - či fakt, že v tomto kraji nepoznajú dvojhlásky, či informácia o nemeckom psychopatovi, ktorý popri týraní židov dopĺňal periodickú tabuľku, alebo zistenie, že si za to môžem sám, keď hľadám IQ na mieste, kde väčšinou padá rýchlejšie ako najnovší Windows ... o mojich pokusoch s nemčinou na vysokej škole som tu už písal a keď sme prišli na slovíčka z kulinárskeho prostredia, prišlo aj na slovo “OHAREK“ ... keď som sa doktorandky spýtal, či je to slovíčko slovenské alebo nemecké, polovica triedy ma vysmiala a tá druhá sa hanbila priznať, že nie sú zo západu a vedia po slovensky ... ďalším príkladom zvukomalebnej "trnafčiny" je gulervúca debata, ktorá sa ztrhla pri chlastačke v parku ... sedeli sme tam a zrazu prišla otázka:
- “DE JE TA BILA TAŠKA?“
- “VČULEKY NEVIM“
- “JAKA BILA TAŠKA?“
- “ŠAK TU ČO SOM MALA POD RICU“
... to, že sa nebavia o taške z Billy, ale o igelitke bielej farby som zistil až po asi piatich vetách ... absencia dvojhlások mi tu jednoducho stále robí problém ... možno je to tým, že som nedoslýchavý, lebo vždy keď sa u nás niekto ide osprchovať, tak vďaka unikátnemu riešeniu vodovodného potrubia v našom byte nepočujem telku ... ale sú aj horšie veci - napríklad zistenie, že váš spolubývajúci je alkoholik ... pred týždňom som prišiel domov a niekto si na hajzli potajomky otváral šampus ... išlo len o planý poplach - to mal len spolubývajúci sr*čku a tak ten hajzel pripomínal Drážďany v 45-om ... stále lepšie okupovať hajzel, ako sa “prdosrať“ (akt, pri ktorom si chcete ulaviť, ale namiesto toho vám črevo nadelí bonus a neostane vám iná možnosť, len si nenápadne zastrčiť rifle do ponožiek, začať šúchať nohami a pomaly dokráčať domov) ... asi som tak trochu špeciálny prípad, lebo na turnaji v BeerPongu mi dovolili stáť pri stole z boku a aj tak som nebol schopný trafiť do pohára - pravdu povediac som bol rád, že som trafil do správneho baru.
Raz ma kamoš, kuchár, zobral do podniku, v ktorom robí, a dal mi ochutnávku pekla ... k hranolkám mi doniesol chilli omáčku o ktorej tvrdil, že je jednou z najštiplavejších vôbec ... samozrejme som bol spitý, vysmial som ho a obalil v nej celú hranolku ... hneď na to si ku mne prisadol a svoje hranolky si začal potierať špáratkom ... v tom momente ma obarilo a vedel som, že sa pár dní dôstojne nevys*riem ... rýchlo mi doniesol mlieko, začal sa mi smiať, a kým som utekal na hajzel, stihol som si poškriabať oko - nad umývadlom som si na jednu polku tváre pustil studenú vodu a na druhú som si lial to mlieko ... kým som tam slintal ako nevykastrovaný bernardín v dobe hárania, premietal som si moje najbližšie sr*nie sprevádzané rektálnym infernom ... bál som sa, že sa moja riť premení na horu osudu do ktorej by Frodo so Samom prišli zničiť “Miláška“ ... nič také sa našťastie nestalo, lebo nakoniec som sa po celonočných halucináciách zgrcal v školskej jedálni ... síce som ešte skoro týždeň po tomto incidente nemal kóšer hovno, ale bol som na tom lepšie ako kamarát, ktorý tam bol so mnou a deň na to rozpúšťal keramiku na hajzloch po celej Trnave ... ale viete, ako sa hovorí: “My o vlku a vlk medzi pólkami“ ... našťastie nepatrím medzi ľudí, ktorým sa po zjedení pikantného jedla spraví na počkanie hemoroid ... ak by mal náhodou tvar kríža, mohla by sa vášmu vybehnutému črevu začať venovať televízia LUX ... v dnešnej dobe moderného spravodajstva, ktoré má výpovednú hodnotu asi ako kýbel sr*čiek, by sa ľahko mohlo stať, že o ňom spraví reportáž napríklad JOJka - ideálne by ju napchali medzi najväčšie svetové problémy, akými sú zlá hubárska sezóna a deväť mačiatok narodených v Močenku ... ale dosť bolo fekálneho humoru ... po Pubquize som vbehol do hajzla a v šere toaliet som zbadal chalana, ktorý stál medzi dvomi pisoármi a nevedel sa rozopnúť a rozhodnúť, ktorý z nich z boku oští - a tak som zasvietil svetlo so slovami:
- “Budiš svetlo!“
- “Ty si Boh?“
- “Nie...“
- “Ale vlasy na to máš...“
... prisahám, že viac komplimentov v tomto meste dostávam od chlapov ... po ďalšej z mnoha tamojších akcií som sa ocitol vonku pred barom, kde sa kvôli kočke začali naťahovať traja chalani ... zrazu sa rozdelili na slovenskú férovku - dvaja na jedného ... v tom ma chalan zavolal do svojho tímu, ale keďže mi to celé prišlo zbytočné, povedal som mu, že ho nepoznám - na to mi rutinérsky odpovedal:
- “JAK ŽE MA NEPOZNÁŠ, VČULEKY SOM ČÍTAL TVOJ BLOG!“
... neviem, čo je to za logiku, ale nedávno sa mi do rúk dostal článok o chlapcovi, ktorého chcela vlastná mama potratiť, keď mal sedemnásť rokov - možno to bol on ... jedno je ale isté, obdivujem všetky barmanky a barmanov, ktorí musia obsluhovať mne podobných debilov ... každopádne hľadám nového alkopartnera resp. alkopartnerku a preto tu umiestnim inzerát:
-Atraktívny notorik hľadá sponzora
-Vo voľnom čase si nič nepichám a medzi moje vlastnosti patrí čistý register trestov a zdravá závislosť na rume
-Mám dva metre a päť centimetrov (to sú dve miery)
-Dva zaujímavé fakty o mne:
1) môj penis je hrubý ako šesť ceruziek z IKEY
2) mám zákaz vstupu do IKEY
Odporúčame